Lukáš Řezanina: Človek až keď niečo stratí, tak si uvedomí, aké to je důležité

20. února 2014, Vlaďka Zoubková

Lukáš Řezanina, slovenský reprezentant ve službách Vítkovic, se vrací na florbalové palubovky. Při loňském semifinále utrpěl zranění kolene na hřišti Mladé Boleslavi a teď, skoro po roce se vrací na místo činu...

Ahoj Lukáši, vzpomeneš si na okamžik, kdy ses zranil při semifinále v Bolce?

Zdravím Vítkovičákov, som rád, že som konečne späť ;-) Pamätám si to presne, no problémy mi začali už v zápasoch s Brnom. Podarili sa mi dať jasle protihráčovi, veľmi som sa z toho tešil, no pri otočení sa mi podvrtlo koleno do strany. Skončilo to až operáciou, no šport je už taký.

Sledovat zraněný Superfinále z lavičky, si žádný hráč nepřeje...bylo ti líto, že nemůžeš klukům pomoct?

Bolo to neuveriteľne tažké. Ale ja som videl úplne iný tím, ako sezónu před tým. Nikto neriešil, či tam sú tisíce divákov, veľká hala, svetlá, kamery, každý chcel len vyhrať. Bol som hrdý na chalanov.

Jaká léčba tě čekala po sezóně, přišla operace?

Veľmi by som chcel poďakovať pánovi doktorovi Masarykovi z Ružomberka a kamošom Markovi s Ďurim, títo ľudia mi veľmi pomohli. Operáciu som mal v júni, potom som začínal úplne od batoľaťa. Naučil som sa ležať, potom sedieť. Po týždni chodiť, po mesiaci klusať, po dvoch plávať, neskôr behať, či zľahka florbalík. Po pól roku som trénoval s chalanmi z Košíc, teraz sa pripravujem na Bolku a môžno naskočím, uvidíme.

V září dostala přednost škola, odjel jsi studovat do Finska. Jaká to byla pro tebe zkušenost, ať už životní nebo studijní?

Študujem informatiku a vycestoval som na Erasmus. Opísať sa táto časť života nedá, spoznal som úžasných ľudí z celého sveta, všetci sa chceme ešte v živote stretnúť. Jediné čo viem povedať, že je to tá najkrajšia časť štúdia a každý študent by sa mal pobiť o túto možnosť. Fíni sú veľmi navonok chladní, nie sú takí otvorení. Člověk ich musí lepšie spoznať. Na Čechoslovákoch zase bolo vidieť, že radi si hrabu na svojom piesočku, všetko chcú mať. To máme tutty z tej našej červenej minulosti…

Dostal ses během studií i na florbal? Viděl jsi nějaký zápas superligy nebo např.Vítkovice na Poháru mistrů…

Vítky, aj keď som veľmi chcel vidieť na pohári, som nevidel, pretože sa to nezvládlo zmanažovať. Chalani sa trápili, no to sa stane každému tímu raz za pár rokov. Jediná škoda, že to prišlo teraz, keď bol pohár majstrov. Videl som zápas Haappe, kde som bol ešte pred operáciou dohodnutý, že dostanem šancu. Je to iný florbal, ale nemyslím si, že by Vítkovice dostávali v superlige náklady. Ten fínsky štýl je iný a český je iný.

Udržoval ses v kondici, když jsi nemohl aktivně hrát?

Bolo toho dosť. Voľný deň som mal jedine, keď som už fakt nemohol, alebo keď som cestoval po Európe, na čo som mal konečne čas. Ináč každý deň som si niečo vymyslel. Možno to bude klišé, ale človek až keď niečo stratí, tak si uvedomí, aké to je důležité. A ja som prišiel na to, že florbal ľúbim a musím urobiť všetko, aby som hrával a vyhrával.

První soutěžní zápas od operace jsi odehrál v lednu při kvalifikaci na prosincové MS, jaké jsi měl pocity? Snažil ses být na hřišti opatrný, asi je těžké nemít v hlavě myšlenky na obnovení zranění...

Bolo to úplne úžasné opäť hrať. Všetko som časoval, aby na kvalifikáciu som bol fit. Fit som bol, ale v hlave som mal ešte niečo, čo ma brzdilo. Pomaly to ale ide preč.

Slovenská repre se dostala na MS, těšíš se na šampionát?

Tešíme sa všetci. Našemu útoku ale kvalifikácia veľmi nevyšla, dostali sme novú taktiku, nechytili formu. Hneď sme dostali kotel kritiky. Máme čo robiť, aby sme sa do Švédska dostali a pokúsili vybojovať ešte lepšie miesto pre Slovensko, ako bolo to ôsme zo Švajčiarska.

Mezitím se ve Vítkovicích událo hodně změn, opory odešly, na lavičce je nové trenérské složení. Tvé pocity po návratu do týmu?

Chalani sú úplní típci, je radost byť opäť v šatni. Mráza bol veľký tréner a veľa nás naučil. Teraz je tu Miška a všetko fičí parádne. V zápase som ešte veľa neodohral, dvakrát som dostal šancu, stále v inom útoku, mal som trošku haló. No ďalšiu šancu už verím, že chytím pevne a odohram to, čo chcem.

Jak se ti hrálo v sobotu na Dubině před domácími fanoušky? :)

Zbožňujem ich. Rok som tu nebol a aj tak prišiel za mnou chalan, že chce podpis pre neho a pre sestru. Na zápase diváci kričali moje meno. To sú neuveriteľné veci pre mňa.

V neděli se opět objevíš na hřišti Ml.Boleslavi, cítíš nějaký nepříjemný pocit nebo to pro tebe bude zápas jako každý jiný…

Necítim nič. Chcem dostať šancu a zahrať čo najlepšie. Bolka je silná, môžno sa stane, že sa v tomto play off ešte stretneme a tak ich chceme trošku vystrašiť, no určite aj oni nás.

Jak vidíš play-off?

Všetky 4 tímy sú silné a bude to peklo ich štyrikrát poraziť!


Děkuji ti za rozhovor a přeji hodně zdraví!

Ďakujem :)