PŘESTUP: Otrokovický brankář Adam Kohút se přidá k Rytířům

S koncem sezóny je čas přestupů a prodlužování smluv v plném proudu. Výjimkou není ani vítkovický tým Rytířů. Po ukončení kariéry Lukáše Součka vytvoří brankářskou dvojici s Denisem Jasiokem otrokovický brankář a slovenský reprezentant dvaceti čtyřletý Adam Kohút. Ten se do světa florbalu pustil na Slovensku v roce 2009, kdy se jeho mateřským klubem stalo FK Florko Košice. Odtud poté v roce 2019 zamířil do jihomoravského klubu Sokol Brno. Další florbalové zkušenosti posléze sbíral v rámci hostování u Snipers Třebíč a následně se jeho domovinou stali Panthers Otrokovice. S Vítkovicemi podepsal smlouvu na tři roky.

Adam si brankářsky vyzkoušel za 6 let celkem 3 české kluby a nyní jeho kroky míří právě do vítkovické kasy. „Pravdupovediac som si pred touto sezónou nedokázal predstaviť, že ďalšiu sezónu budem pôsobiť vo Vítkoviciach. Vedel som, že budem hľadať potencionálne nové angažmá v superlige, pretože tento rok končím školu a môžem sa kvôli florbalu presunúť do iného mesta. Vítkovice však mám spojené s Lukášom Součkom, ktorý je pre mňa legenda a veľký vzor. Nevedel som si predstaviť, že skončí svoju kariéru, aj keď sa o tom už nejakú dobu hovorilo. Potom sa počas sezóny ukázalo, že by tu pre mňa bola možnosť pôsobiť vo Vítkoviciach a vôbec som neváhal. Už ako malý som sledoval superfinále a fandil Vítkoviciam, kde hrali také slovenské legendy ako Řezanina či Gál. Je to pre mňa splnený sen, pretože Vítkovice reprezentujú všetko to, čo mi je vo florbale sympatické. Odhodlanie, tímovosť, tvrdá práca a víťazná mentalita. Ak existuje jeden tím v Česku, kde by som chcel pôsobiť, tak to sú Vítkovice,“ má Adam jasno.

Přestup pro Adama znamená samozřejmě nový kolektiv, nové prostředí, nový styl hry. A co od přestupu čeká? „Ťažko sa mi v tento moment hovorí o mojich očakávaniach, pretože som viac premýšľal o očakávaniach klubu a tímu na mňa. Dúfam však, že mi Vítkovice poskytnú priestor a podmienky, aby som mohol florbalovo rásť a hlavne dúfam, že budem môcť byť platným členom tímu a prispievať k tímovým úspechom, pretože to je pre mňa najdôležitejšie,“ odpovídá skromně a dodává, jakého parťáka můžou naši Rytíři očekávat do svého kolektivu. „Ja som vždy na začiatku v kolektíve skôr tichší. Nejaký čas mi trvá, než sa spoznám s novými ľudmi a zistím, čo je v pohode a čo nie. Postupom času sa však otváram a väčšina ľudí zistí, že som síce trochu divný, ale ináč dobrý človek. Myslím si, že v mojom prípade platí mýt o brankároch, že majú tak trochu vlastný svet. Na druhú stranu som nikdy nemal vo florbale medziľudské problémy. Som v zásade nekonfliktný človek a o svojich priateľov a spoluhráčov sa snažím starať ako najlepšie viem, hlavne po emočnej stránke,“ prozrazuje otevřeně a upřímně.

Svými slovenskými kořeny doplní naše duo obránců Šimona Hatalu a Michala Pažáka. „Samozrejme sa bližšie poznám s mojimi kolegami z reprezentácie Pažkym a Šimonom Hatalou. Som za to veľmi vďačný, pretože prichádzať do nového kolektívu je pre mňa náročné a o to je väčšia výhoda, že už v tíme pár ľudí poznám,“ říká spokojeně s vědomím, že začátky bude mít o něco snazší právě díky svým kolegům z reprezentace. Nenechal však nic náhodě a se studiem zbytku týmu rozhodně nezahálel. „Čo sa týka ďalších hráčov, tak som Vítkovice túto sezónu intenzívne sledoval, jednak aby som sa zoznámil s menami, ale aj s konkrétnym herným štýlom. Najmä som sa zameriaval na obráncov a defenzívnu činnosť, pretože to je moja parketa. Musím povedať, že sa neskutočne teším na celý tím a nedokážem v tento moment povedať jedno konkrétne meno. Teším sa jak na mladé Vítkovické pušky, tak na skúsených matadorov. Pre mňa je najdôležitejšie, aby mi hráči dôverovali, takže mojou hlavnou úlohou bude získať si ich dôveru dobrými výkonami, dobrou komunikáciou a snahou zlepšovať defenzívnu činnosť celého tímu. Veľmi sa ešte teším na môjho kolegu Denisa Jasioka, pretože viem z dopočutia a vlastnej skúsenosti, že je to skvelý človek. Dúfam, že si vytvoríme priateľský vzťah, v ktorom si budeme kryť “záda”, a zároveň vytvoríme rivalskú atmosféru, ktorá nás oboch bude poháňať k lepším výkonom,“ plánuje Adam.

Působení v reprezentaci poskytuje hráčům vždy ještě o trochu jiný rozměr hry, který pak mohou zužitkovat i v nejvyšší národní lize. „Môje pôsobenie v reprezentácií určite bolo jedným z dôvodov, prečo o mňa Vítkovice mali záujem v prvom rade. Skúsenosti s medzinárodným florbalom a dôležitými zápasmi na majstrovstvách sveta sú veľmi cenné, pretože brankára veľmi rozvíjajú. Je to špecifický florbal, ku ktorému sa normálny brankár často nedostane. Hrať veľké zápasy proti TOP 4 alebo ďalším tímom ako Lotyšsko či Nórsko neskutočným spôsobom rozvíjajú brankára, pretože sa učí adaptovať na rôzny spôsob hry a vždy to sú veľké zápasy, kde ide o veľa. Byť kľudný a sústredený pri veľkých zápasoch je niečo, čomu sa brankár musí naučiť cez skúsenosti, nikde to nenatrénuje a málokto sa s tým narodí od přírody,“ vysvětluje náš nový brankář.

Během působení v Brně, Třebíči a Otrokovicích využíval možnosti střídavého startu, který mu umožnil nastupovat za A-tým mateřského oddílu a současně za A-tým nového oddílu. „Moje florbalové začiatky v Česku boli veľmi ťažké. Žiadny z klubov v Brne nechcel dať slovenskému brankárovi šanču, aj keď som v tej dobe bol juniorským reprezentantom. Dva roky som pokorne makal a čakal, že sa niekde objaví šanca. Tá prišla pred 3 rokmi z Otrokovíc, kde ma dotiahol tehdajší hráč Peter Nehila a tréner Karel Ševčík. Bol som tak trochu hodený do studenej vody, pretože posledné dva roky predtým som veľa nechytal, aj kvôli epidémií koronavírusu. Z odstupom času mi to príde šialené, že som zrazu chytal superligu za Otrokovice. Svoju šancu som podľa mňa využil naplno a vďaka dôvere Karla Ševčíka som pravidelne chytal superligu. V Otrokoviciach som skutočne florbalovo dospel a našiel seba samého. Spoznal som ako chcem chytať a aký brankár som. Otrokovice z toho dôvodu budú vždy blízke môjmu srdcu, pretože tam som dostal dôveru, ktorú každý vo svojej kariére potrebuje, aby sa rozvíjal nie len ako hráč, ale hlavne ako člověk,“ popisuje Adam své florbalové začátky.

Jaké zaujme místo ve Vítkovicích po herní stránce je tedy jasné, ale jak se mu po florbalovém přesunu do Ostravy podaří skloubit osobní život s tím florbalovým? „Momentálne dokončujem magisterské štúdium psychológie v Brne. Určite sa plánujem presťahovať do Ostravy, pretože posledné 3 roky som cestoval na každý tréning a zápas z Brna do Otrokovíc a som z toho pravdupovediac vyčerpaný. Na tréning som z domu vyrážal o 16:30 a domov som sa vracal večer, najskôr okolo 22:00, niekedy neskôr, čo je dlhodobo psychicky náročné. Popri dokončovaní štúdia si už hľadám v Ostrave prácu. Chcem pracovať ako klinický psychológ v jednej z nemocníc v Ostrave alebo okolí. Veľmi sa na nový život v Ostrave teším a neviem sa dočkať, kedy začne nová kapitola môjho profesného a športového života,“ těší se mladý novopečený Rytíř.

Adam, vítáme tě tedy v našich rytířských řadách a přejeme ti mnoho štěstí a úspěchů nejen v bráně!